Váš najnovší album sa volá Dole v dole. Boli ste už v bani?

U nás na severe sú iba povrchové, takže sa hlboko nelezie a nefára. Zišli sme sa tam celá kapela iba raz. Pri fotografovaní na buklet. Podľa toho, čo sme videli, to asi nie je psina.

A dole?

Najhoršie mi bolo asi po rozvode. Odsťahoval som sa a trištvrte roka som býval sám. Vôbec ma to nebavilo.

To čo bolo? Práve ste odmietli slovenské pivo!

(Diabolský smiech.) Neriskujem. Dávam prednosť osvedčeným značkám.

Čím neosvedčeným a nečakaným, ako vy mňa teraz, vás počas štrnásťročnej kariéry Kabáta zaskočili fanúšičky?

Asi pred desiatimi rokmi, to som bol ešte v telefónnom zozname, zavolala nejaká ženská a oznámila mi, že je na stanici v Tepliciach a sťahuje sa ku mne.

Zabudnutá rocková "láska"?

Prisahám, že som s ňou nikdy nič nemal. Najhoršie bolo to, že o chvíľu zvonila pri dverách s kufrom v ruke.

Pozvali ste ju na kávu?

Nie, zbabelo som ostal v dome. Zľakol som sa. A hneď na druhý deň som sa dal z telefónneho zoznamu vyškrtnúť.

Za tie roky musíte mať slušnú zbierku podprseniek z hľadiska. Odkladáte ich?

Pokiaľ sa dobre pamätám, ešte ku mne nepriletela ani jedna. Skôr umelý pohár aj s pivom, tričko, čiapka...

A čo klebietky z bulváru? Stále do vás vŕta, prečo si tú Sabinu Laurinovú už konečne nevezmete, a že keď sa k tomu nemáte, určite máte zajačie úmysly...

Bulváru rozhovory nedávam, tak si vymýšľa. Najhoršie je to, že ľudia ho kupujú a veria všetkému, čo píše. Bežne sa mi stáva, že po každom takom článku ma zastavujú po Tepliciach a ja im vysvetľujem, ako sa veci majú. V menšom meste sa to rýchlejšie rozkecá, aj závisť je tam, vďaka chudobe, čitateľnejšia.

Chodia si od vás požičiavať?

Skúšali to. Robím to nerád, pretože pôžičky kazia kamarátstva. Stačí povedať teraz nemám, vrátim. Niektorí však hrajú mŕtveho chrobáka a mne je trápne stále sa pripomínať.

Tak budem ja. Ako je to s tou Sabinou? Bude svadba?

Až sa nás raz dcéra Valentínka spýta, prečo sme sa nevzali, začneme o tom uvažovať. Sabina vie, že ju milujem aj bez obrúčky. Obrúčka vzťah ani manželstvo nezlepší.

Z prvého manželstva máte sedemnásťročného syna Pepu. Ako s ním vychádzate?

Hovoríme spolu otvorene a na rovinu. Narodil sa, keď som mal dvadsaťdva rokov. Beriem ho skôr ako mladšieho brata. Teraz je tretiak na gymnáziu a dúfam, že pôjde aj na vysokú.

A s bývalou manželkou?

Býva u mňa v dome. Nerozišli sme sa v zlom. Mali sme vzťahové problémy, a tak sme si povedali, že bude lepšie, ak syn vyrastie v neúplnej rodine, ale v pohode.

Čo vás v poslednom čase potešilo?

To, že kapela funguje, že májová šnúra sa dobre predáva, že sme všetci zdraví. Potešila ma ponuka do muzikálu Traja mušketieri, kde mám hrať Atosa.

Čo vám náladu pokazilo?

Dosť ma štve, že sa český národ zbláznil a hrnie sa do Európskej únie. Nie som proti, ale všetko chce svoj čas. Máme dosť vlastných problémov. Najprv sme ich mali vyriešiť, a až potom sa otvoriť svetu. S čistým štítom a nie s dlhmi. Tie za nás nik nezaplatí a ešte sa na nás budú pozerať cez prsty.

Autor: Felícia Boronkayová, časopis Život; 10.5.2004